Máme doma mačky. Alebo podľa okrídleného konceptu majú mačky doma nás. Bývame u svojich mačiek. Možno to poznáte ;)

Krátke predstavenie:

Dylan. Nórska lesná mačka. V skutočnosti slovenská vodná veverica a najkrajší kocúr v chotári. Dylan má rád vodu. Všade, kde ju nájde. Vo WC (ak si nezavriete dvere, bude vám robiť spoločnosť, spôsobne počká, kým spláchnete, a potom si dá pitnú vodu z misy), v umývadle (opäť je vychovaný a do kuchynského nelezie, v kúpeľňovom si občas aj schrupne), v krhle, sprche... Všade. Ale našťastie je fajnový, nič, čo zaváňa napr. saponátom, ho nezaujíma.

Karol. Garážový remix. Drobča, krotiteľ Dylana a v skutočnosti mačka, nie kocúr. Alebo teda Carol.

No a keďže byt nie je dom a voľné miesto sa cení, napadlo mi, že šelmám miesto nevzhľadného a priestor zaberajúceho škrabacieho stromu zariadime telocvičňu inak. Prikúpili sme nástenné škrabadlo, poličku a mačací dom, a po pár dňoch mi napadlo, že by som ako ďalšie škrabadlo mohla využiť nohu (nohy) jedálenského stola. Nápad jednoduchý, určite ho už dostala kopa ľudí, tak som sa ho rozhodla zrealizovať.

Najskôr som si zmerala obvod nohy stola a vynásobila ho približnou hrúbkou povrazu. Rýchlo som zistila, že zamýšľaných 10 m mi rozhodne nebude stačiť a objednala som si 50 m, pre istotu. Ak mi zvýši, budem mať laso na menšieho bizóna.

A tu je fotopostup, ak by ste sa chceli inšpirovať:

Potrebujeme:

• lano (napr. sisalové, jutové alebo ľanové), hrúbka 6 - 10 mm, dĺžka podľa obvodu nohy stola + cca 2 cm x výška nohy stola v cm / hrúbka lana
• mäkký hrubší drôt
• kliešte na strihanie a ohýbanie drôtu
• nôž na odrezanie prebytočného lana

Začíname:

Očakávala som neprehlušiteľný záujem mačiek. Dylan prišiel skontrolovať sťahovacie pásky, Karol sa neunúval. Čo to? Mala som moc bujaré predstavy? Asi áno.

Nechcela som, aby bolo začiatok povrazu a jeho prichytenie vidno, preto som sa ho rozhodla zafixovať drôtom. Stačilo mi cca 20 cm.

Na spoj som si zvolila vnútornú stranu nohy, aby ho nebolo moc vidno. Drôt som poriadne zakrútila kliešťami, nech drží. Pozor, takto to nerobte. Koniec lana má byť na spodnej strane, aby sa dalo pekne ovíjať nahor.

Po otočení konca na správnu stranu som sa ho pustila viazať opletaním. Šmatľavo. Šikovníci určite vyrobia opletenie hodné vystavenia, ja si budem musieť vystačiť so škaredým, ale funkčným. Konce drôtu som odstrihla a dôkladne skryla, aby sa na nich nik nepoškriabal. Spoj som robila vyššie na nohe, aby som sa nemusela plaziť pri zemi, po zviazaní sa dá pohodlne zošmyknúť k podlahe.

Začínam ovíjať. Snažte sa lano čo najviac doťahovať okolo nohy a zatláčať zvrchu, aby pevne obopínalo nohu stola a nebolo veľmi navoľno. Tí, ktorým nie je ľúto nábytku a chcú na ňom mať lano navždy, ho môžu aj prilepiť napr. tavnou pištoľou.

Stále očakávam záujem mačiek, veď sa toho predsa toľko deje a tá čudná vec sa ešte aj hýbe. Mačky majú na saláme. Karol odkráčal do inej miestnosti a Dylan si povedal, že bude stačiť, keď to bude nezúčastnene pozorovať z povzdálí.

Snažím sa prilákať Karola, možno ocení moje úsilie. Chvíľu zápasí s lanom, potom sa zase spakuje. Ignorant.

Nenechám sa znechutiť a pokračujem v práci. Doťahujem, koľko sa dá, pracovné rukavice by neboli úplne na zahodenie, pripíšte si ich na zoznam :). Lano sa začína postupne šmodrchať, mala som na to myslieť na začiatku a vymyslieť hladký systém odvíjania. Dúfam, že ho nebudem musieť rozmotávať. Dylan má naďalej na háku. Vyhodnotím to, že je len príliš vzdialený od centra diania, prisúvam mu stoličku bližšie, tak bude mať lepší výhľad. Svoj názor na túto predstavu mi dá ostentatívne najavo.

Mačky jedny nevďačné. Nevadí. Makám ďalej a predstavujem si, že raz príde deň, keď sa o škrabadlo budú biť. Robota mi ide od ruky, veľdielo nadobúda kontúry.

Už som skoro na konci, volám Karola, ktorý sa našťastie naučil prísť na zavolanie za 2 dni (Dylan sa naďalej tvári, že nerozumie po slovensky a pokusy o učenie ignoruje). Prichádza ma povzbudiť. Tak si to aspoň myslím. Zase omyl. Prišiel sa voľne prehodiť cez svoje obľúbené výhrevné teleso a trochu si pospať, predsa len, ráno bola mačacia naháňačková párty, sily po nej treba čerpať priebežne.

Nepochopená pokračujem ďalej. Dostala som sa po spoj nohy stola so stolom, načim povraz zaistiť a odrezať. Znovu používam drôt, ide to ťažšie, pretože mám málo manévrovacieho miesta. Nakoniec prídem na to, že ak drôt použijem ako ihlu a prevlečiem ho poza lano smerom k hrane nohy, zostane odtiaľ trčať a ja ho môžem prevliekať ďalej. Spoj je už trochu úhľadnejší. Ešte 20 nôh v 20 domoch a moje obsedantno-kompulzívne nutkanie po pravidelnom "šití" bude uspokojené.

Nakoniec lano odrežem nožom, pričom si nechávam rezervu cca 2 otáčok okolo nohy, ak by pod ťarchou mačiek kleslo. Prilepila som ho páskou k spodnej strane dosky stola.

Mačky šalejú od vytrženia. Alebo nie?

Zdá sa, že nové super škrabadlo si ešte nevšimli. Oslovím Karola, ten aspoň stále nespí. Vysvetľujem mu, že bude mať novú zábavku. Pozorne ma počúva, až si zabudol synchrónne prehodiť nohy.

Hneď na to sa hlboko zamyslí.

A potom si len tak zaspí. Posediačky. Klasika.

Dielko je ale hotové a ja si počkám, kým sa šelmy zobudia.

Prajem veľa zdaru pri obmotávaní svojej nohy :)

Andrea

P. S.: Ak sa vám obmotaná noha nezdá ako najvhodnejší estetický doplnok jedálne, stôl stačí uvedenou nohou otočiť k stene alebo inej najmenej nápadnej časti. Mačky zostanú spokojné a váš cit pre krásu snáď tiež :)