Voda si vždy nájde cestu. Vlastnú cestu, nie vždy tú moju. V januári by som ju napríklad mala radšej pred bytovkou vo forme snehuliaka. Určite nie za krkom na malom parkovisku pred modranským Kinečkom, kde sa nachádza najbližší charitatívny kontajner na staré oblečenie. Snažím sa upratať si šatník, často na mňa pri každom otvorení dverí celý jeho obsah vypadol. Štetec som nedržala v ruke od Vianoc, celé zimné prázdniny sa povaľujem a smrkám ako taký sloník na gauči pri stromčeku so všetkými možnými dielmi Harryho Pottera. Cieľom je zabudnúť na zhon, nabiť vnútornú baterku, aby som zase celý nový rok mohla testovať jej trpezlivosť.

Tretieho januára konečne začínam fantazírovať o nových projektoch. Na diéte vydržím dva dni, potom sa vzdám čokoládovým mikulášom a farebným kolekciám, čo sa na mňa provokatívne vyškierajú zo stromčeka. Veď frajera už mám. Prichádza na rad fanatické triedenie blbostí povaľujúcich sa v detskej izbe a rôznych počmáraných papierov v mojej ateliérospálni. Toto vydržím týždeň, vymyslím nový organizačný systém domácnosti, ktorého životnosť bude kratšia ako toho chudáka snehuliaka. 

Nakoniec si vymyslím sériu pravidelných článkov o akvarele. Niekoľko hodín pre ňu vymýšľam meno, nič príliš hipsterské, no ani staromódne. Tvárou dolu ležím na koberci a lámem si hlavu, potom s tým otravujem celú rodinu, požadujem názory a podnety. Nakoniec sa uspokojím s tým, že nová séria článkov sa bude volať Tajuplná vodomaľba. Aby bolo jasné, že sa budeme snažiť osedlať vodu. Anglické slovo "watercolor" sa mi páči oveľa viac ako slovenské "akvarel" a na vzhľade predsa záleží.  

Teraz by som rada premostila k prvej kapitole, témou je vytváranie lazúr. Pravdepodobne budem pobehovať medzi pojmom "akvarel" a "vodomaľba", no čo je to lazúra, sa dozviete už o minútku. Ak sa vám môj článok alebo jeho téma zapáči, zastavte sa každý štvrtok v mojej SAShE galérii, budem to tam postupne všetko dávkovať :) 

Vytváranie lazúr je jednou zo základných techník vodomaľby. Keď som bola škôlkarka, kreslila som si princezničku, pod ňou zelenú trávičku, nad ňou slniečko (často prilepené na korunku princeznej) a potom som vyfarbila pozadie nejakou peknou farbičkou.

Pri maľbe akvarelom je však pozadie to, čím začíname. Neskôr by sme ním totiž mohli princezničke zničiť korunku alebo detail vlasov. Pozadie vytvára atmosféru, definuje svetelnú situáciu, do ktorej ideme umiestniť náš objekt záujmu, či už maľujeme krajinu, zátišie alebo portrét. Niekedy sa pozadie stáva popredím, napríklad pri abstraktnej maľbe, kde sa fantázii medze nekladú. Toto bude teda prvá technika, ktorú sa naučí úplne každý a ktorá presvedčí aj toho, čo naposledy držal štetec na základke v lavici, že je tvorivec. Spomenula som, že je to oddych a zábava? No, je.

Pripravím si väčší hárok akvarelového papiera na podložke a rozdelím ho maliarskou páskou na, odborne povedané, chlieviky. Tieto mi pomôžu udržať jednotlivé lazúry prehľadne oddelené. Podložku treba dvihnúť do cca 45 stupňového uhla, aspoň načas. Voda musí aspoň trochu tiecť.

• pracovné návyky - používajte dve nádoby s vodou. Jednu na špinavú vodu, druhú na čistú. Štetec ide z farby vždy najprv do špinavej, tam sa prepláchne, až potom ide do čistej a odtiaľ do novej farby. Keď som lenivá a tento zvyk nedodržím, farby sa mi miešajú bez kontroly, strácajú priezračnosť - obzvlášť žltá. 

Pripravím si farbu a začínam s prvými dvomi lazúrami. Zriedenú farbu nanášam širším štetcom vždy zhora nadol, každý ťah od okraja po okraj sa vzájomne dotýka. Toto umožní vode postupne stekaním zjednotiť všetky ťahy do jednej súvislej, priezračnej lazúry. Vyskúšajte si to s rôznymi farbami, pričom sa snažte o žiarivý, priesvitný a súvislý výsledok.

• pracovné návyky - nariediť si farbu znamená spraviť skutočnú kaluž na palete. Najčastejším problémom na workshopoch býva nedostatočné používanie vody, tí, čo pracujú s olejom či akrylom nie sú zvyknutí na takéto riedenie farby. Pri vodomaľbe však málokedy pracujeme s hustou farbou, naša farba sa rovná farebnej mláke.

• pracovné návyky - vždy majte poruke papierový obrúsok alebo vreckovku. Farba, ktorá sa omylom vyleje, musí byť do niekoľkých sekúnd vysušená, ak si neželáte fľak. Pri mojej takmer každodennej práci s akvarelom je papierová utierka v ľavej ruke rovnako automatická, ako bezpečnostný pás v aute.

LAZÚRA "DO STRATENA"

Základnú priesvitnú lazúru už namaľovať vieme. Skúsme teraz začať s rozpustenou farbou, a postupne vymývať farbu zo štetca. Na konci maľovania lazúry už pracujeme len s čistou vodou. Lazúra do stratena nám navodí na papieri perspektívu, začíname vidieť horizont. Skúste si aj opačný postup, začnite čistou vodou a postupne pridávajte farbu. 

LAZÚRA S PRECHODOM

Toto je ťažší typ lazúry. Vyberte si dve farby, ktoré sa dajú pekne zmiešať, takzvané komplementárne farby. Ja mám najradšej modrú a červenú. Začnite maľovať lazúru jednou farbou, smerom k stredu však začínajte pridávať druhú farbu. Bezpečnejší postup je začať z oboch koncov obomi farbami a potom ich v strede spojiť. Mal by sa tam vytvoriť prechod, v ktorom sa farby zmiešajú do tretej. Základným predpokladom pre zmiešanie je dostatok vody a oboch farieb. 

________________

Nasleduje druhá kapitola, ZÁKLADNÉ TEXTÚRY

už vo štvrtok, 18.1.2018 ☂

Autorka článku - Jana Lepejová (Jane-Beata), výtvarníčka a lektorka workshopov AKVARELA