Ahoj, volám sa Agáta. Mám trinásť rokov a som obyčajná. Vážne. Celý svoj doteraší život som prežila úplne obyčajne (až na pár pádov z bicykla, rozbité okno na verande a zapálené aloe vera)
Mám mamu a ešte sestru. Je staršia a tvrdí,že som tak obyčajná,že ma nik nebude chcieť a nenájdem si frajera!Vraj som úplný otrasný príklad začínajúceho puberťáka. NO A ČO?! Na to ešte nik neumrel.
Koniec koncov- kto by už len chcel frajera?! Chalani sú strašne hlúpi a k tomu ešte ja smrdia. Aj Marcel smrdí (viem to,pretože sedí predo mnou na matike a keď chce pravítko,musím mu ho podať iba so zapchatým nosom)
Moja mama pracuje veľmi veľa, aby zarobila na nájom. Vraví,že aj náš otec smrdel,tak ho poslala umyť sa a do dnešného dňa sa nevrátil...hm,myslím si,že je to tak lepšie, pretože žiť so zápachom v obývačke asi nie je super.
Dnes som sa rozhodla,že si začnem písať denník. Pretože sa v poslednej dobe dejú zvláštne veci a musím o nich nechať nejaký záznam.Myslím tým stopu...ak by ma náhodou uniesli... oni!
Hovoria si Angelusy. Majú dve nepravidelné krídla a každý z nich vonia. Ale vždy inak. Prvý krát som ich videla na našej jabloni a hádali sa ohľadom toho,ktorý padol skôr.
Otvorila som okno a myslela som,že mám vidiny. Horšie než na telesnej,keď mám preskočiť tú trapnú kozu,ktorú vidím trojmo! Teraz som však videla dve divné postavy,ktoré sa za pár minút nasáčkovali do mojej detskej a ten menší vraví:
"Ahoj Agi som angelus malé E. a toto je angelus Hanička. Prišli sme sa s tebou porozprávať"
...
Opäť jeden príbeh nekonečný a angelusy dokončené. Tieto ale nejdú späť k Agátke,ale našli iný-láskavý domov...
A vy sa pozrite do vašich záhrad alebo na balkón,či sa tam zrovna nejaké angelusy nehádajú,ktorý padol prvý!
Períčkovo mávam
Lucy