Ako už samotné zadanie súťaže napovedá, v mojom návode nájdete moderný folklór, ktorý sa len inšpiroval tým tradičným a teda je tam značný posun do modernejšej roviny. K tomu ako protiklad pridávam aj o niečo tradičnejšie poňatie folklóru, možno aj na malé porovnanie.

Konkrétne som sa inšpirovala v prvom prípade tj. u lavičky s botníkom tradičnou modrotlačou, no vzor som posunula- štylizovala do modernej geometrickej až minimalistickej roviny. Škála farieb ostala tradičná, tmavomodrý základ s bielym vzorom. Vzor tvoria vlastné štylizované hlavičky zvieratiek. 

V druhom prípade tj. stolička som sa inšpirovala tradičnejšou plnou výšivkou zo staršej knihy, predkreslený vzor som si ale upravila podľa seba, no ostal stále ľudový tradičný. 

A teraz k samotnému návodu:

Lavička/botník

Na prerábku starého botníka som potrebovala syntetickú farbu modrú a bielu + riedidlo, tónovaciu farbu, bielu fixu (lakový popisovač), štetce, koženku, sponkovačku, nožnice a ďalšie potrebné veci na majstrovanie. Viď. foto

Samozrejme aby som vedela kde aká farba bude a ako to celé približne bude vyzerať, spravila som si jednoduché návrhy botníka v počítači v skicári.

Po vybratí toho pravého sa teda mohlo začať. Najprv ešte zopár fotiek pred úpravou.

Botník som poumývala, vybrali sme z neho posúvne dvierka, policu aj sedaciu časť. Namiešala som si modrú farbu s  riedidlom a tónovacou tmavofialovou farbou pre lepší "modrotlačový" odtieň a začalo sa maľovať. Najprv prvú vrstvu a neskôr po vyschnutí ďalšie dve, pre sýty odtieň farby.

Kým som čakala až zaschne farba prišla mi do rany aj malá stará drevená stolička, ktorú som tiež musela hneď natrieť s už pripravenou farbou. Motív na stoličku som si pripravila až neskôr o pár dní, keďže aj samotná stolička musela najprv počkať kým vyschne a  potom ešte na ďalšie dva nátery.

No teraz späť k botníku, bolo treba natrieť ešte dvierka. Pomocou maliarskej pásky som si vyznačila vopred rozmerané štvorce na dvierka a postupne ponatierala bielou a potom aj modorou farbou niekoľko vrstiev.

Na radu prišlo čalúnenie vrchnej sedacej dosky botníka sivou koženkou. Koženku som natiahla a nastrelila s otcovou pomocou na pôvodné bordové čalúnenie. Stále totiž pekne držalo tvar sedacej plochy a naša nová koženka nebola až taká hrubá, a my sme predsa len čalúnnici amatéri :)

Ako posledné som na dvierka botníka kreslila vzory bielym lakovým popisovačom. Je vodeodolný, vhodný na skoro všetky druhy povrchov a má dobré krytie. Ešte predtým som si však na dvierka predkreslila vzory hlavičiek zvieratiek bielou obyčajnou pastelkou a aj akoby sieť pre samotný vzor, aby som vedela, kde ktorú hlavičku umiestniť. (Neskôr po zaschnutí vzoru som nakreslenú sieť utrela navlhčenou handričkou).

Schválne, kto uhádne o aké konkrétne zvieratká ide? :)                                

Potom sme  lavičku s botníkom poskladali naspäť dokopy, zasunúť dvierka do drážok bola fuška a chcelo to vynaložiť trochu fyzickej sily, rovnako ako aj nazačiatku pri ich vyberaní, ale podarilo sa :)

Na fotkách nižšie vidno, že lavičko-botník rovnako dobre poslúži bez sedacej časti aj ako stolík, napríklad konferenčný.

Stolička

Spomínaný vzor- výšivka z knihy, o ktorom som si pôvodne myslela že sú na ňom srnky...( na fotke v ľavo). No po bližšom preskúmaní a prečítaní vety v knihe pri výšivke zisťujem, že sú to dva jednorožce. Áno čítate správne jednorožce :D

Škoda, že v knižke sa k jednotlivým výšivkám neuvádza z akej oblasti pochádzajú, alebo čím boli inšpirované...

A tak si zas v počítači len v skicári prerobím milé jednorožce na tie "svoje srnky"- vymažem rohy, upravím papuľky, zúžim telíčka aj nožičky, uberiem lístočky a návrh na stoličku je hotový :) (na fotke v pravo).

Na už natretú vyschnutú modrú stoličku prekreslím vzor bielou pastelkou a znovu bielym lakovým popisovačom nakreslím.. No ako tak kreslím, zase si už predpripravený vzor ešte upravujem podľa seba. Hrot fixy sa mi zdal hrubý na vymaľovanie všetkých detailov,  tak aby to nakoniec nepôsobilo preplnene a zliato dokopy. Nakreslim si teda svojvoľne pár tulipánov pomedzi a hotovo :)

A na úplný záver pár fotiek na porovnanie moderného a tradičného folku a ako to celé ladí spolu, posúďte sami.

(Na úplne poslednej fotografii, je na stene zarámovaná dobová kolorovaná fotografia otcových rodičov v ich svadobný deň, nevesta je v kroji).

Ďakujem za pozornosť,

a želám všetkým handmade nadšencom, nielen folkovým, veľa pekných tvorivých chvíľ :)