Keď som pred takmer dvoma rokmi dostala svoje prvé ozajstné pracovné miesto etnologičky v múzeu, moje nesmelé krôčiky viedli do odevného depozitára plného neuveriteľných skvostov. Už vtedy som vedela dve veci. Prvou bolo, že tieto krásnoty musí vidieť čo najviac ľudí. Tou druhou, že ma čaká naozaj veľa práce. 

Keďže som už niekoľko rokov doma škrečkovala krojové súčasti z horného Liptova, prirodzene som začala inklinovať k modrotlači, ktorá sa tu od 18. storočia hojne využívala. Moje prvotné vnímanie sa zameralo predovšetkým na vizuálnu stránku odevov a nádherný súlad modro-bielej farebnej kombinácie. Neskôr som však pochopila, že táto technológia farbenia plátna skrýva neuveriteľné tajomstvá, ktoré treba vyniesť na svetlo sveta. Pustila som sa teda do niekoľkomesačného štúdia, aby som mohla napísať projekt venovaný tomuto zaujímavému remeslu. Podarilo sa. Získala som štedrý grant z Fondu na podporu umenia a mohol sa tak začať rok trvajúci maratón dôslednej práce. 

Najskôr bolo samozrejme nutné prelúskať sa odbornou literatúrou a získať čo najviac teoretických poznatkov o modrotlačiarstve. Len málokto vie, že jeho cesta k nám viedla až z ďalekej Ázie a na územie dnešného Slovenska sa dostalo vďaka nemeckému obyvateľstvu, ktoré bolo po stáročia významnou súčasťou našej etnickej štruktúry. Pre mňa to bol len ďalší z dôkazov, že dnes často až umelo pretláčané "to naše slovenské" treba vnímať s omnoho triezvejším pohľadom. Aj modrotlačiarstvo sa rozvíjalo vďaka cechom, ktoré ako produkt nemeckej kultúry v mnohom ovplyvnili remeselnú výrobu v celej Európe. Potvrdil to aj môj ďalší terénny výskum. V archívoch v Liptovskom Mikuláši a Bytči sa mi dostalo do rúk množstvo vzácnych historických dokumentov, pri ktorých môže človek naozaj iba nadšene híkať.

Medzi zaprášenými listinami som sa hrabkala kvôli pochopeniu minulosti modrotlačiarstva, no ďalším dôvodom bol aj výskum histórie farbiarskej dielne rodiny Scholtz z Liptovského Mikuláša. Podarilo sa mi vypátrať, že päť generácií mužov v tejto rodine sa venovalo výrobe modrotlače a produkty z dielne "Marcély", ako ju familiárne nazývali, boli vyhľadávané ženami zo širokého okolia. Nechcela som však ostať "iba" pri dávnej histórii a preto som pátrala, čo sa s modrotlačou stalo po zániku cechov, po boome spôsobenom dovážanými priemyselne tlačenými látkami, aj po združstevňovaní počas socializmu. Dostal sa mi do rúk vzácny list pána Lilgeho, modrotlačiara zo známeho martinského farbiarskeho rodu, ktorý v ňom plasticky vykresľoval likvidáciu niekoľkogeneračnej rodinnej tradície výroby modrotlače. Napriek veľkej snahe zanieteného farbiara sa ich dielňu po reštitúcii už nikdy nepodarilo obnoviť. Mrazivý príbeh. 

Našťastie, aj keď to istý čas nevyzeralo príliš ružovo, modrotlačiarstvo na Slovensku celkom nezaniklo. Vďaka dvom mladým tvorcom stále žije a získava si mimoriadnu obľubu aj v dnešnom svete. Práve jeden z týchto majstrov, Matej Rabada, na moje potešenie kývol k našej spolupráci a vďaka jeho ústretovosti som dostala možnosť nahliadnuť do zákulisia ozajstnej farbiarskej práce. Dovolil mi navštíviť jeho dielňu, zasvätil ma do alchýmie celého výrobného procesu a trpezlivo odpovedal na všetky moje zvedavé otázky. Bola to predzvesť, že spolupráca s ním bude srdcom celého projektu. 

Dôležitým cieľom projektu bolo, aby sa povedomie o modrotlači dostalo k čo najširšiemu okruhu ľudí. Myslím, že toto skromné želanie sa podarilo naplniť prostredníctvom všetkých jeho výstupov - niekoľkých monotematických výstav, programových podujatí, prednášok i tvorivých dielní. V Múzeu liptovskej dediny v Pribyline sa mi s pomocou kolegov podarilo zorganizovať Modrotlačiarsku nedeľu, ktorej bohatý program pritiahol stovky návštevníkov. Vďaka Matejovi Rabadovi sme tiež mohli realizovať niekoľko prednášok pre žiakov, študentov i širokú verejnosť, ktoré sa tešili skvelej odozve. Nie je totiž bežné, aby ste naživo stretli ozajstného modrotlačiara, ktorý vám pútavo a prístupne vysvetlí celý výrobný proces. Dokonca si záujemcovia vždy mohli na vlastnej koži vyskúšať nanášanie rezervy na biele plátno pomocou originálnej drevenej formy. 

Najdôležitejším výstupom sa však pre mňa stali autorské výstavy uvedené v Múzeu Čierny orol Liptovský Mikuláš a Národopisnom múzeu Liptovský Hrádok. Na dvadsiatich textových paneloch mapovali život modrotlače v jednotlivých historických obdobiach, ale aj jej súčasné využitie a progresívny prístup dnešných tvorcov. Vložila som do nich všetky informácie, ktoré sa mi počas výskumu podarilo zhromaždiť, vytvorila som ich grafický návrh aj definitívny vizuál. Skrátka, boli to nekonečné hodiny práce nielen v teréne, ale aj za počítačom. Výstava bola doplnená o modrotlačové skvosty z textilného depozitára múzea, o vzácne vzorkovnice modrotlače z jednej z posledných farbiarskych dielní na Orave, ale aj o produkty súčasných tvorcov pracujúcich s modrotlačou (napríklad značky Remix kabelky alebo Modrotlač LUCIAr.t.). 

Časť výstavy v Liptovskom Hrádku bola venovaná aj profilu Mateja Rabadu a jeho odevnej značke, za ktorou stojí spolu s manželkou Veronikou. Ich práca je dôkazom skutočnosti, že pokiaľ tvorcovia vychádzajú z poznania tradície a citlivo ju obohacujú o svoj vlastný vklad, môže vzniknúť dokonalá symbióza všetkých prvkov, zosobnená vo finálnom výrobku. Na výstave sa objavilo množstvo ich produktov vrátane dámskych odevov z modrotlače či dizajnového kresla s modrotlačovým poťahom. Mimoriadne ma však zaujal aj príbeh Lucie Dovalovej, ktorej modrotlač sa rovnako na výstave objavila. Pani Dovalová sa nevenuje iba vlastnej značke, ale je aj učiteľkou chémie na Základnej škole v Badíne, kde vedie krúžok, v rámci ktorého deti vyrábajú vlastnú modrotlač. Ich práce sú prezentované na mnohých výstavách, dokonca sa so svojím projektom zúčastnili i celoslovenského kola Festivalu vedy a techniky. Je to skvelý spôsob ako žiakom priblížiť toto krásne remeslo a zoznámiť ich aj s jeho chemickými zákonitosťami. 

Výstava s názvom Modrobiely svet bola v Liptovskom Hrádku uvedená 20. novembra 2018. Slávnostná vernisáž zožala veľký úspech, výstavná sála sa naplnila do posledného miesta a ja som bola veľmi milo prekvapená reakciami návštevníkov. Bola to naozajstná satisfakcia za energiu vloženú do celého projektu a dokonalá bodka za mojím modrobielym rokom. Určite nebude posledný, pretože by som rada v tejto téme pokračovala. Dúfam, že tento článok vzbudí aj Váš záujem o modrotlač a inšpirujete sa ňou pri oživení svojho šatníka či interiéru domácnosti. Modrotlač totiž nie je iba historický artefakt patriaci dávnej minulosti. Práve naopak, preukázala mimoriadnu životaschopnosť a podmanila si už množstvo súčasníkov. Tak snáď sa do nej zamilujete rovnako ako ja. 

Simona J.