Od začiatku svojej "obchodnej existencie" špekulujem nad balením vecičiek, s ktorým by som bola spokojná po praktickej aj estetickej stránke a ešte to chcem vtesnať do medzí recyklácie. Takže sa snažím používať čo najviac vecí zo skladu s názvom "čo dom dal".
Už tomu bude asi rok, čo jedna z nás popísala v žurnáli postup na jednoduchú a rýchlu krabičku a mne to ostalo v hlave doteraz. Len jednu "chybu" to malo, slečna použila lepiacu pásku. Osobne mám radšej postupy, kde sa môžem vyhnúť či už lepidlu (treba čakať, kým vyschne), alebo lepiacej páske (ktorá nepôsobí esteticky).
Takže som si tento postup vylepšila podľa seba. Nieje to žiaden luxus, pravdaže, ale zatiaľ mi to takto stačí. Hlavne, že je recy :)
Na úplný začiatok som samozrejme potrebovala vecičku, ktorú som šla baliť. Odmerala som si len tak "zo vzduchu" rozmery, aby som vedela, aký veľký má byť potrebný priestor - čiže krabička.
Ceruzou som si vyznačila na tenký kartón štvorec v odmeranej veľkosti. Vyrezala som ho. Malé štvorčeky som z každého rohu odstrihla. Pomocou špachtle (môže byť aj plastová karta, napríklad kreditka) som tlakom spravila ryhy na každej strane. Ohla som bočné strany krabičky v naryhovaných miestach.
Na každej bočnej stene som spravila diery a papierovým pásikom som upevnila steny do tvaru krabičky.
Hodvábny papier som pokrčila, len kvôli efektu, páči sa mi taký pokrčený. Vytvarovala som z neho priehradky na náušnice, aby sa cestou navzájom nedotýkali a nemohli sa poškodiť. Celé som to vložila do krabičky. Potom som prebytočný papier dookola obstrihala.
Podobným postupom som spravila vrch krabičky, tentokrát boli rozmery väčšie asi o 3 mm. Vrch som prikryla ďalším pokrčeným hodvábnym papierom, aby bolo náušniciam mäkko.
Hotovo. Osobne dávam prednosť čistému recy - štýlu, čiže bez pečiatky. Krabička je pevná, ľahučká, ale hlavne rýchla a nenáročná na výrobu.
A kto šetrí čas, šetrí aj peniažky, že? :)
Majte sa krásne, priatelia.
Mariana
*