Vlna je pre mňa materiálom s množstvom výhod, ktoré sú všeobecne známe, a tiež materiálom, ktorý je nositeľom pozitívnej energie.

Keď sa dotýkam vlnených vecí, cítim sa veľmi dobre. Neviem to opísať, je to taký relaxačno-pozitívno príjemný pocit.

Samozrejme chápem, že pre ľudí s veľmi citlivou pokožkou alebo s alergiou na lanolín môže byť vlna nepríjemná aj keď dnes je na trhu už dostatok veľmi jemných druhov vĺn.

Ja som našťastie ten typ človeka, ktorý vlnu môže, mňa "nehryzie" ani tá hrubšia - ostrejšia :)

Vlna ako materiál podľa mňa ani nemôže mať v sebe nič negatívneho. Veď sa len pozrite na tie milé stvorenia, ktoré nám ju dávajú :) Žijú si v prírode pokľudným životom - aspoň tak sa mi to pri pohľade na pasúce sa stáda ovečiek javí - a podľa mňa tento pokoj prenášajú aj do vlny a tá následne ho prenáša do mňa pri jej spracúvaní pradením, pletením a háčkovaním.

Tieto sú naše, slovenské :)

Tieto z Chorvátska, z ostrova Pag. Chodíme tam každoročne aj pre ten pôžitok, kde sa vo voľnej prírode ostrova kochám a relaxujem pohľadom na pasúce sa ovečky. Nemôžem za to, milujem to :)

Od pradenia na vretienku som sa tento rok dostala k pradeniu na kolovrátku. Už minulý rok som plánovala kúpiť si kolovrátok, ale podarilo sa až tento rok na jar, vlastne tak trochu aj vďaka tohtoročnej corona kríze :)) Keďže som sa začala cítiť tak trochu celou touto situáciou znechutená, povedala som si, že si urobím radosť a konečne som si ten vysnívaný kolovrátok kúpila. Poviem vám, takú radosť ako v deň, keď prišiel, som mala naposledy asi ako malé dieťa na Vianoce, keď som dostala svoju vytúženú kuchynku :) . Veľmi som sa z neho tešila, tak úprimne, až to hrialo pri srdci. 

A toto je tá moja nová závislosť. Relax pri pradení, pri tom ako vám tá vlna prechádza pomedzi prsty, pre mňa je to niečo nádherné. A potom ten pocit, keď niečo tvoríte a tvoríte to spôsobom, ako to tvorili naši predkovia, naše babičky a prababičky.

Česance vlny som mala nakúpené v zásobe a tak som kolovrátok poskladala, spojazdnila a išla na vec. Po niekoľkých prvých pokusoch, keď som kolovrátok rozbehla raz dojednej a raz do druhej strany :) , som si skoordinovala nohy a ruky a išlo to. 

Toto bol úlne prvý pokus, jednonitka jemnučkého merina.

A toto už pokus číslo dva :)

A túto som spriadla na vretienku. Aj napriek tomu, že mám kolovrátok, vretienka sa nevzdám. Je to pomalšie, ale niekedy mi dobre padne zmena :)

A tak pradiem skoro každý deň, aj keď len chvíľku, ale musím. Spriadam vlnu, hrám sa s farbami, objednávam a skúšam rôzne materiály, vyberám vzory a plánujem, čo a pre koho z tej vlny urobím. A v tomto vlnenom svete sa cítim nesmierne dobre ♥