Srdce mi bije ako zvon. Najma preto, ze idem pred vami zas a znova odkryt svoje sukromie - ale slub je slub a sluby sa maju plnit, hoci moj otec ma odmala ucil skor tomu,ze sluby sa slubuju a blazni sa raduju .
Ani neviem, kde mam zacat;). Asi zacnem u mna doma, kde mi stol zdobi stale krasne ziva svadobna kyticka:
A predstavim vam aj prasiatko, do ktoreho sme zbierali peniazky :
..a kopu pohladnic , ktore nam doteraz plnili postovu schranku....
..a za ktore srdecne dakujem! Prezradim vam,ze sa medzi nimi nachadzaju aj niektore od vas(ako napr. ta hore v rozku;).
Nuz a teraz s vasim dovolenim vhupnem priamo k svadbe samotnej a k prstienkom, ktore to na urade vsetko zacali.
A k cervenym srdieckam, ktore zozali neskutocny obdiv a ktore hadam ani nemohli byt krajsie nez v ten den boli na snehovo-bielych tanieroch.
Nemozem zabudnut ani na zive kvety, ktore som si vysnivala....a ktore celu tu ......hm....., povedala by som, ze neznu atmosferu, nenapadne- napadne podciarkli.
Ked sme den pred svadbou zdobili stoly, az som sa bala skla, ktore bolo nahle vsade. Bolo priesvitne, ako sklo zvykne byt;) a zdalo sa mi nudne. Ale vdaka makkemu svetlu sviecok sa vsetko zmenilo a pozor, teraz budem nechutne gycova,ale prave vdaka svieckam, mi v hlave zostali ligotave spomienky.
Ano, ano! Presne vdaka nim!
A TAM-TA-DAM ! Uz sa tomu nevyhnem- vazeni a mili, tak toto sme my-mladomanzelia. Ja sa este okunam smiat, ale priatel-vlastne pardon, uz manzel, sa ocividne tesi(az sa tu smejem,ako sa mu divam do rozziarenych oci s usmevom staby robil reklamu na zubnu pastu).
Nuz a tu spolu tancime...na fotke vpravo nas prvy mladomanzelsky tanec...
Rozmazane ako tato fotka, presne take su moje spomienky ...a poviem vam,presne take som ich aj chcela mat.
I tortu som si takuto vysnivala a bola baaajecnaaaaa.......
Rovnako ako atmosfera po polnoci,ked sme do neba pustali tolko kritizovane lampiony stastia...
Teraz, ked je uz po vsetkom, si ako pani dovolujem vsetkym slecnam odkazat,aby sa nebali urobit si svadbu po svojom. Lebo pravda je taka, aspon pre mna, ze beztak vsetko, co sa rata, je clovek, ktoremu som v ten den dala slub, ze ho budem milovat a prstienok, ktory mi ho stale pripomina.
Zmenilo sa mi aj meno, na ktore si budem musiet zvyknut , ako aj na oslovenie pani. Troska sa v tejto pozicii citim divne, ako ked som si ako pubertiacka po prvykrat dala maskaru na mihalnice a nespoznavala som vlastnu tvar. No zvykla som si a zvyknem si aj na meno,hoci sa na 100% este parkrat pomylim. Dolezite je, ze si na to nebudem zvykat sama....ale s clovekom, ktoreho milujem a prosim,skuste sa na mna pozriet a hoci mi nie je vidiet do oci, nemozete povedat, ze nevidite ,ako velmi ho lubim...
Touto fotkou sa s vami rozlucim a este raz vam dakujem za podporu .Zvladla som to aj vdaka VAM !
ps: rada by som sa este dodatocne EXTRA podakovala sashe autorom, ktorych dielka boli sucastou mojej svadby a ktore z nej urobili svadbu jedinecnu a hostami tolko obdivovanu. Nelutujem jednu jedinu objednanu vecicku. Kazda z nich splnila svoj ucel a to ako po vizualnej, tak aj po kvalitativnej stranke . Dokazom toho , ze neprehanam ,je aj fakt,ze niektore kusky do rana zahadne zmizli a tie zvysne boli dodatocne vyzobrane. Co viac si mozeme my, ktore/i tvorime zelat ? Zas a znova sa mi potvrdilo pravidlo,ze co je rucne robene, to je s laskou nosene! Ostavam v nadeji,ze som niektorym z vas pomohla k novym zakaznikom...