Od pohanských zvykov ku kresťanským
V kresťanskom svete sa Vianoce začali oslavovať v 4. storočí. Z pôvodných pohanských zvykov cirkev urobila kresťanský sviatok. Tento sviatok pripadol na deň zimného slnovratu. Boli to oslavy zrodu nového života, prípravy zimnej prírody na jarný rozkvet. Preto sa vo vianočných želaniach často spomína bohatá úroda, plné stoly a stodoly. Oproti pohanským orgiám a magickým úkonom dala cirkev oslavám Vianoc iný zmysel. Radosť zo spásy, ktorú ľudstvu poslal boh vo svojom synovi, čím obdaroval všetkých ľudí. Na tomto základe sa vyvinul pekný zvyk vzájomného obdarovávania sa.

Imelo biele

V čase zimnej rovnodennosti si ľudia zdobili príbytky od dávna. Zvlášť obľúbené bolo imelo biele, ktorému pre jeho odolnosť a stále zelenú farbu starí Kelti pripisovali čarovnú moc. U germánskych kmeňov bolo symbolom priateľstva a dodnes sa vešia na dvere vo viere, že imelo dokáže zmieriť aj najväčších nepriateľov. V ľudových obradoch zeleň znamenala zrod nového života.

Stromček

K súčasným Vianociam patrí stromček ako typických symbol. Prvá písomná zmienka o zdobenom vianočnom stromčeku pochádza z Alsaska z roku 1507. Stromček na našom území sa objavuje koncom 18. storočia. Nie je známe, prečo sa používal ihličnan. Tento sa vešal buď v strede, alebo v rohu miestnosti, vrcholcom k zemi. Zdobil sa ovocím, zväzkami strukovín, orechmi či koláčikmi. Dnes je zvykom umocňovať vianočnú náladu vo veľkých mestách veľkými osvetleným stromčekom na námestí.

Jasličky

Medzi novodobé zvyky patria jasličky, vystavované v kostoloch a kláštoroch s motívom narodenia Krista. František z Assisi postavil prvé naozajstné jasličky s voskovým dieťaťom v životnej veľkosti. Ich súčasťou boli aj živý vôl a somár. Odvtedy sa rozšírili do celého kresťanského sveta jednoduché divadelné predstavenia narodenia Krista.

Pieseň Tichá noc,

ktorej text zložil v roku 1816 duchovný Mariánskej fary v rakúskom Lungau Joseph Mohr a 24. decembra 1818 k nej v Oberndorfe zložil melódiu organista Franz Xaver Gruber mala obrovský úspech už pri premiére na polnočnej omši. Postupne bola preložená do ďalších jazykov a dodnes je už neodmysliteľnou súčasťou Vianoc na celom svete.

Posielanie vianočných pozdravov

má pôvod v talianskej Perugii. Nicolo Monte Mellini v roku 1709 napísal svoje myšlienky na kartičky a rozoslal svojim blízkym. Neskôr sa tento zvyk uchytil a vianočné pozdravy sa začali vyrábať hromadne. Výroba a predaj pohľadníc tvorí jedno veľké priemyselné alebo umelecké odvetvie.

Jedlo

Tradičný je aj výber štedrovečerných jedál. U slovanských národov mal štedrovečerný stôl symbolizovať hojnosť. Pod obrus sa dávali peniaze alebo hrsť obilia, aby ich v budúcom roku bolo viac. Potraviny na Štedrý večer sa šetrili tak, aby večera mala aspoň deväť chodov. Počas Štedrého dňa sa však držal prísny pôst. Výber jedál bol ovplyvnený charakterom krajiny. U Slovanov sa podávali kapustnica s hubami, varený hrach, zemiaky, fazuľa, opekance alebo sušené slivky. Na Štedrý večer sa mal každý najesť dosýta. K vianočným zvykom patrilo, že aj dobytok v tomto období dostal lepšie kŕmenie. V islamskom svete je tradičným štedro-večerným jedlom jahňacina., v Anglicku a krajinách, kde sa zachoval anglický vplyv nesmie na štedrovečernom stole chýbať morka. Aj v niektorých afrických krajinách zdobia stromčeky. Podľa ich tradícií sú to však palmy. Vo Vietname chodí Mikuláš na Štedrý deň, v Južnej Amerike alebo Egypte v tento deň chodia ľudia do kostola v nových odevoch. Z pohľadu Európana je netradičné vianočné počasie v Austrálii, kde v tejto dobe nie sú výnimkou ani teploty nad 30°C. Santa Claus tak na plážach rozdáva darčeky. V Mexiku k večeri pozývajú aj osamelých ľudí a bezdomovcov. Kresťania v Japonsku tvoria len 1% z počtu obyvateľov, aj tu však pretrváva zvyk zdobiť domy a obchody a obyvatelia japonských ostrovov si navzájom vymieňajú darčeky.

Je jedno, či v tomto období ľudia oslavovali zimný slnovrat, koniec starého roka, alebo narodenie kresťanského spasiteľa. V minulosti i dnes sú vianočné sviatky považované za oslavu priateľstva, pokoja a mieru ľudí dobrej vôle. Tak Vám prajem šťastné a veselé...