Spomínate si ešte na svoju osudovú bábiku?

Takú, ktorej tvár máte stále v hlave a smútite, že ste si ju neodložili na pamiatku? Alebo ju stále máte niekde v truhličke pokladov u rodičov? Takú, ktorá Vás najviac vystihovala. Bola vaša nemá kamoška, s ktorou ste trávili hodiny, či celé dni v imaginárnych vesmíroch, zariaďovali jej domček, šili šaty zo zvyškov handričiek a vnímali s ňou svet zmenšenín v dospeláckom svete?

Ja som nikdy nebola kamarátka s bábikami, ktoré vyzerali ako bábätká, alebo mali “obyčajnú” tvár. Vždy ma fascinovali dlhé vlasy, tenké ručičky a nožičky s topánkami na mini šnúrky. Veľké sklenené oči, v ktorých sa tak inak odrážalo svetlo…

Moja mama bola reštaurátorka a v istom čase sa venovala aj opravám starých porcelánových paneniek, takže som ju veľa sledovala popri práci. W. A. Mozart odohral svoj prvý koncert, keď mal 5 rokov, no a ja som v tom veku dokončila svoju prvú handričkovú bábiku :) (holt každý má iné kvality…) 


Neskôr tvorivú vášeň vystriedali “bárbiny” a aj vďaka nim som sa naučila šiť na šijacom stroji hneď, ako som dočiahla zo stoličky na pedál, lebo ma nesmierne bavilo vymýšľať im všemožné oblečenia a doplnky. 
No a teraz - keď mám vlastnú dcéru - prežívam tie momenty opäť s ňou. Možno aj vďaka tomu som sa znova pustila do bádania, lebo dnes už existujú také techniky a materiály, o ktorých by moja mama nikdy ani len nesnívala…



Preto som sa rozhodla napísať tento žurnál a experimentálne zaradiť do mojej ponuky aj novú špeciálnu vec – výrobu bábik podľa živej predlohy! 

Aj keď som už veľká, zjavne v tom nie som vo svete sama. Chcela by som inšpirovať aj Vás, keďže v tejto kreatívnej komunite je kopec tvorcov, ktorí/é sa panenkám tiež venujete a radi by ste videli ďalej, ako len po “Barbie, Monsters high dolls, LOL surprise a POP”.



Ešte v puberte som si veľmi obľúbila japonské bábiky “Blythe”, keď som ich uvidela vo výklade niekde v Paríži. Tieto bábiky sú skôr zberateľská záležitosť (fashion dolls), nie hračky pre malinké deti. Základný model vznikol ešte okolo roku 1970 v Amerike, ale na trhu sa ujali až v Japonsku okolo roku 2000. Sú špecifické svojou nadrozmernou hlavou, ale zaujímavé sú najmä veľkými očami, ktoré sa dajú ručne maľovať a vymienať a pomocou šnúrky sa dajú prepínať do rôznych smerov. Bábika tak “žmurká” zľava-doprava a pôsobí až neuveriteľne živo a zamyslene. Navyše je jej tvárová časť vyrobená z hrubého tvrdého plastu, takže sa dá obrusovaním a farbením pretvoriť prakticky na akúkoľvek tvár.

Takúto bábiku som skúsila pretvoriť aj ja, išla som podľa viacerých tutoriálov na internete a je to celkom zábava, ak má človek určitý manuálny skill. Je to však titerná práca, nie úplne pre začiatočníkov.
 

Najväčšími macherkami na svetovej scéne sú pre mňa osobne "Popovy sisters" - mladé rusky, ktoré vytvorili svoj vlastný nezameniteľný štýl na poli fashion a moderného umenia.


Vo svete sa “Blythe dolls” tešia enormnej popularite, ich kustomizácií sa venuje nesmierne množstvo umelcov aj remeselníkov. Bola by škoda, ak by si nenašli svoje miesto aj tu na Sashe a veľmi ma 
zaujíma aj Váš názor - páči sa Vám toto prevedenie, alebo je to “už moc”?

Je takáto recyklácia bábik hand-made? Čo myslíte - koľko času zaberie výroba jednej takejto malej dievčinky? Som zvedavá na Vaše názory a ak by ste mali záujem o vytvorenie svojej štylizovanej “miniatúry”, alebo chcete prekvapiť a potešiť bábikou niekoho blízkeho, neváhajte a napíšte mi!

Ak Vás zaujal tento žurná a dočítali ste až sem, určite sa Vám v čase domácej karantény zíde aj zopár filmových tipov k tejto "bábikovej" téme, ktoré môžete pozerať spolu s vašimi dietkami. Nemáte za čo :)


The Maker (2012) krátky film

The Secret World of Arrietty (2011)

A Little Princess (1995)

My Life as a Zucchini (2017)

Anomalisa (2015)