Jedného dňa, keď sa Helmona chystala na ďalšiu nočnú žúrku, a ako obyčajne, znova sa pristihla pri tom, ako sa márne snaží už štvrťhodinu nájsť svoju stratenú oringľu, alebo dokonca obidve v malej preplnenej krabičke na takéto účely, povedala si táto osoba rázne „DOSŤ“! Položila si základnú otázku života, smrti a tak vôbec. Má mať výčitky svedomia z počtu náušníc, ktoré počas svojho krátkeho života nadobudla? Aj keď si skoro polovicu vyrobila sama a reálne ich nosí? Prečo by mala podstupovať túto zdĺhavú tortúru večer čo večer, ráno čo ráno? A co na to Jan Tleskač? Na počudovanie Helmony samotnej, odpoveď prišla hneď, nemuselo sa na ňu dlho čakať.

Potrebovala iba

• svoje šikovné ruky,
• starý rám z nejakej otrasnej výšivky,
• “teker“(to je také zariadenie, ktoré strieľa zošívačkovú náplň)-(dá sa nahradiť poctivým klincom a kladivom),
• obľúbený odtieň v spreji (zn.Molotow ou je),
• sieťku na komáre (alebo obyčajný tyl)
• a nožnice

Keďže počas výroby ešte netušila, že vznikne tento príspevok, nenafotila si rám predtým, ako dostal svoj limetkovo-zelený odtieň. Pre približnú predstavu čitateľa to bol starý pozlátený rám z antikvariátu za 3 €. Ten najprv poriadne očistila, umyla a potom jednoducho nasprejovala (vonku, na čerstvom vzduchu!). Keď bol rám celkom suchý (2-3 hod), odstrihla zo sieťky potrebný obdĺžnik, a ten pribila zo zadu o rám tak, aby bola sieťka napnutá a nevlnila sa.

Sci-fi sa stalo skutočnosťou a Helmona má už v náušjách poriadok. Ak máte podobný problém, dúfam, že tento článok vás inšpiruje, dáte svojim starým rámom novú šancu a svojej domácnosti poriadok. Fantázií sa medze nekladú, takže na tento účel dobre poslúžia aj malinké okenné rámy (bez skla) a iné haraburdie od babky.

Hawk!