Jarné upratovanie som tento rok vzala hurtom viac v lese ako doma. Pretože les je krásny a mal by takým ostať. 

Okolo tejto skládky som chodila roky. No, desaťročia... Ani ju vlastne nie je na prvý pohľad vidieť, ale pod lesnou hrabankou bol vyhodený, postupne zakrytý lístím a hlinou, v ostatných rokoch vyhrabaný premnoženými diviakmi odpad v mnohých nánosoch. Odpad, či skôr svedok života odhadom tak spred štyridsiatich rokov. Priznám sa, asi by som chodila okolo aj naďalej, keby som raz nenašla pri strome kôpku vecí, čo okoloidúci pozbieral, ale už nevyniesol.
A tak som sa do toho pustila. S vedomím, že mám náš les rada a je načase preň niečo spraviť.

A bolo toho na kilá. Obaly zo "sáčkového" mlieka - kto si na to ešte spomína? Krémy, paštéky, konzervy z rybičiek, ponožky, topánky, zvyšky kabeliek, žiletky, baterky, zubné pasty, krémy na holenie, plastové obrusy. Drôty, pletivo. Kopa neidentifikovateľného plastového odpadu. Mnoho a mnoho porcelánu, skla, rozpadnutých plastových vriec,
v ktorých pôvodne tento odpad ktosi len tak hodil na kraj lesa. Hrniec vylisovaný pod stavebnou suťou.
Úvahy so synovcom, ktorý mi párkrát pomohol, ako sa kedysi viac používalo sklo - na ocot, na olej.

Bez preháňania sme postupne naplnili pár kontajnerov. A stálo ma to trochu dohadovania sa doma, pretože pri chalupe nemáme kontejner na sklo a tak to bolo potrebné odviezť do zberného dvora a ja autom nedisponujem.
Ale podarilo sa :).

Pretože som duša šetrivá a všetko sa snažím využiť na x-krát, zo začiatku odpad putoval do obalov od granúl i steliva pre mačky. Ale potom som už musela využiť aj klasické vrecia na odpad, a že ich utešene pribúdalo.

Kúsky porcelánu sa mi ale vyhadzovať nechcelo - skončili ako drenáž v kvetináčoch. Iste, aj na mozaiky by boli krásne, ale na to už neostala sila ani miesto na skladovanie. Ale tie krásne menšie fľaštičky ešte mám - z omáčok, z liekov,
zo sirupov. Nedokázala som ich vyhodiť, na kytičky sú ako stvorené, ešte s príbehom, prežili desiatky rokov v lese. 

Obávam sa, že zo zeme budú vyliezať nové "poklady" aj v ďalších mesiacoch. A ani nechcem pomyslieť, čo všetko
z toho odpadu v pôde koluje a už to nikdy nevyčistíme. Ale teraz som si už povedala, že stačí. Upratovala som
od Silvestra až do Veľkej noci, nepravidelne, ale intenzívne. Pretože les by mal byť lesom, nie smetiskom. Pretože
pri upratovaní okolo seba som si trochu upratala aj v sebe. A pretože ten malý stromček, ktorý urputne prerastal polystyrénom, si zaslúži zakoreniť v čistej pôde.