minulý týždeň s fľašou červeného, dnes s parádnym dovozovým vírusom priamo z Anglicka. preklepy prosím tolerujte, paracetamol je niekedy sviňa.
Celý týždeň ma svrbia prsty, kedy si konečne nájdem chvíľu napísať opäť niečo o svojej skromnej ceste na tomto skvelom portáli. Samozrejme som sa k tomu dostala až dnes večer, ale dostala. Našťastie. Lebo rozprávanie o svojej sprvoti nenávidenej a terazky milovanej živici by som si nechcela nechať ujsť.
Ako som posledne spomínala, dostala som sa k nej náhodou, keď som hľadala novú techniku, ktorou by som mohla ohúriť svet. Na nete som síce našla slovenskú stránku (jedinú) , ktorá ju predávala, no zdala sa mi príšerne drahá. Tak som si objednala inú, väčšiu a lacnejšiu z Čiech aj s predraženými komponentami a fasa vysokým poštovným. Nie, nebolo mi divné, že je taká lacná a ani mi to nebolo v tej dobe podozrivé, veď crystal resin na nej napísané bolo, tak čo. Aj motívy grafické som si z Čiech objednala (pozdravujem Kvetinočku). Neskutočne som sa tešila, kedy drobec zaspí a ja sa budem môcť venovať svojej novej záľube.
Optimisticky som si všetko pekne nachystala, aj rúško na ústa dala a pustila sa do miešania. Hneď som narazila na malilinkatý problém – od výrobcu bol uvedený pomer 4 % tuhnúcej zložky, no od predajcu mi prišiel papierik že im sa osvedčil pomer 25 %. Tak si vravím, oukej, dám na rady skúsenejších. Na prvý pokus som pokazila asi 30 lôžok, zadr... špinila kuchynskú pracovnú dosku, parkety a konferenčný stolík, dva poháre na miešanie, tri plastové lyžice, dva vrchnáky od krabíc a svoje ruky – lebo však načo by som ja kupovala ešte aj gumové rukavice, keď som taká megašikovná a z chémie som mala na strednej takmer vždy štvorku. Trikrát hádajte či mi živica vytuhla... (stačil len jeden pokus, však? )
Pred druhým pokusom si vravím, taká sprostá nie si, aby si dvakrát po sebe urobila tú istú vec zle. Keď to zvládlo toľko ľudí pred Tebou (na SAShe boli presne tri baby, ktoré vtedy robili so živicou), to jednoducho musíš dať. Z tej perfektnej plechovky sa živica naberala výborne, aj po malých kvapkách, takže som jej namiešala asi pol litra. Pomaly som prihadzovala lôžka a pokazila ich asi 50, nielen že mi tá hnusoba rozožrala komplet všetky obrázky, ale sa jej ani neráčilo vytuhnúť. Tento postup sa opakoval asi desaťkrát, moje náklady vystúpili do výšky mesačného prenájmu dvojizbového bytu v centre Ba a živicu som s hnusom vyhodila aj so všetkými pakšametmi, ktoré som k nej mala. Ešte som na ňu aj nakričala, že je hnusoba hnusná a išla som spať.
Ráno som sa zobudila s fasa nápadom. Nebudem ja masochista, do lôžok popriliepam grafické motívy, prelakujem dekupážnym lakom a ono to bude vyzerať SKORO tak isto, ako po zaliatí mikroskopickou vrstvou živice.
Nik však moju geniálny nápad neocenil. A ja som vlastne nechápala prečo. Veď to vyzerá SKORO tak isto, je s tým menej práce, resp. Nemusím lôžka po vyrobení vyhadzovať, tak čo? No nič. Žiadna sláva sa nekonala, nič sa nepredalo. A ešte mi jedna slečna aj drzo napísala, že to je škoda lôžok. No chápete to? Čo sa kto má do MOJICH technologických postupov navážať? A ešte aj hodnotiť? PCHE ! (pozdravujem Lucku a prikladám link na dôkazový materiál)
Dávno ma nič tak nevytočilo. Ja že ničím lôžka? Ja že s tým neviem robiť? Veď počkajte! Tvrdohlavý kozorožec vám všetkým ukáže, že on to dokáže ! Okamžite som od deny kúpila kvalitnú šperkársku živicu a viete čo? Ono to zrazu išlo jedna radosť. Od prvého momentu sme boli ja a Gédeo kamošky, aj keď sa k nám pridali aj susedky Bublinky, Bubliny a Bubliniská, svokra Pretečené lôžko a spolužiak Kvapnem kam sa mi zachce. Ale konečne mi to išlo !
Obrovskou odmenou za prvé vydarené kúsky mi bolo to, že si ma konečne všimla aj redakcia SAShe a dostala som sa na titulku. Historicky prvý krát som tam bola ! Ja ! A NIKOHO som tu osobne nepoznala, s nikým sa nekamošila, a aj tak si ma tam vybrali. Tá redakcia asi nebude nakoniec tak zlá a rodinkárska, ako sa na prvý pohľad zdalo. V priebehu dvoch mesiacov som sa dokonca na titulku dostala asi trikrát. A to bol pre mňa fakt megaúspech.
Takže ak vám niečo náhodou nejde, oči majte otvorené, uši dokorán roztiahnuté a nasávajte a sajte. Dobré tipy, rady, inšpiráciu, a najmä to nikdy nikdy nevzdávajte. Ak to nejde pravou, skúste to ľavou rukou.
Tešila som sa síce veľa, no priskoro. Nastal problém číslo dva a tým boli propagačné fotky. Kurnik šopa ! A ďalšie prebdené noci predo mnou. No do kelu. Ale o tom až nabudúce (ak sa vám to teda bude chcieť čítať)