Aby som to uviedla na pravú mieru, asi som posadnutá RECYKLÁCIOU.

Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, koľkými zbytočnosťami sme obklopení. A tak, kým si niečo kúpim, poriadne, a to naozaj poriadne, si premyslím, či mi to treba, alebo to iba chcem. Myslím, že týmto prístupom som ušetrila svojmu drahému dosť peňazí, no hlavne som si nezapratala skrine a police a izby vecami, ktoré nám vôbec nechýbajú.

S týmto zmýšľaním v hlave vyhodím len málo vecí. No, jednoducho som už ako moja mama, ktorá všetko odkladala na povalu s vetou: " To sa nám ešte niekedy zíde." Vtedy som to pokladala sa zbytočné, až smiešne. Musím sa priznať, že dnes veľmi rada "prekutrám" staré skrine na povale mojej maminy a vždy sa nájde niečo, čo sa dá použiť na upcykláciu.

Sú však chvíle, keď o sebe začnem pochybovať, či to už tak trochu nepreháňam.

Aj v tomto prípade som si nie istá, či to už nie je posadnutosť. Dlho, už 20 rokov, prekladám v skrini taškku s látkovými plienkami,  ktoré mi ostali po mojich synoch. Kým nás nezahltili jednorázové plienky, boli sme "nútené" byť eko a používať tie látkové. A mne ich bolo ľúto vyhodiť, veď sa prali na 90 stupňoch prežehlili sa :)

A ich čas prišiel. Pokusne som ich farbila a batikovala a ušila z nich tuniku, top ...   Stále som na pochybách, či je to nositeľné pre niektoré z vás, no ja keď som si ich obliekla, cítila som sa voľne, letne, proste super. Už sa teším na leto, keď si ich oblečiem.