Komu sa ešte nikdy nepokazil dáždnik, ten asi dáždnik nepoužíva a namiesto toho nosí pršiplášť. Nám ostatným však s každým silnejším vetrom pribudne do zbierky dáždnikov jeden polámaný kus. Samozrejme, za predpokladu, že nepodľahneme rozčúleniu a hneď tam, na ulici, uprostred lejaku, ten svoj nešťastný „parazól“ nehodíme do smetného koša.

V obzvlášť nepriaznivom počasí zvykne z pouličných smetiakov vytŕčať skupinka rúčok takto zahodených dáždnikov. Ak sa človek pri tom pohľade zastaví, nutne sa vynorí otázka: Prečo? Naozaj už pre ten dáždnik neexistuje šanca?

Nuž, zistili sme, že to záleží od dáždnika, ale aj od vôle jeho majiteľa. Píše sa totiž rok 2024 a podľa našej rešerše máme na celé Slovensko jednu oficiálnu opravovňu dáždnikov, a to v Spišskej Novej Vsi. Takže je na každom, ako blízko Spišskej Novej Vsi býva alebo ako ďaleko je ochotný cestovať, aby si dal opraviť dáždnik. Donedávna mala i Trnava svojho posledného dáždnikového mohykána, ale ako sme sa dozvedeli pri návšteve jeho opravovne, aj on už toto remeslo zavesil na klinec. Teda takmer...

Ako to bolo? Po rokoch odkladania zlomených a kupovania nových dáždnikov sme sa rozhodli zavítať do opravovne dáždnikov v Trnave s deviatimi pokazenými exemplármi. Päť skladacích dáždnikov som si zbalila do tašky a štyri klasické, dlhé dáždniky som niesla v rukách. Keď som zbadala, že na fasáde opravovne zmizol nápis „Oprava dáždnikov“ a zostal už len nápis „Brusiareň“, trochu som zneistela, ale predsa som s nádejou vošla dnu.

Pán opravár, vidiac v každej ruke dva dáždniky, hovorí: „Sklamem vás hneď vo dverách – ja už dáždniky neopravujem.“
„Neopravujete?! A kam mám...?“
„Ja som bol posledný. Všetci v Trnave i v Bratislave to zabalili už dávno.“
„Tento svet je naprd!“ zaúpela som. „A prečo ste prestali?“
„Neoplatí sa to. Ja to za dve eurá robiť nebudem, ale keď poviem ľuďom sumu päť eur, tak si idú radšej kúpiť nový dáždnik. Veď dnes ho kúpia aj za tri eurá. Hoci im vydrží len na jedno použitie.“
„Ja si dám dáždnik opraviť aj za päť eur!“ vykríkla som snažiac sa presvedčiť opravára, aby si to rozmyslel.
Opravár sa pousmial: „Nie, nie, ja už to nerobím.“
„Mňa už nebaví stále všetko vyhadzovať!... Nehnevám sa na vás, ale tento svet je...“
A jednohlasne sme s opravárom povedali: „...naprd.“
Nato sa opravár pozrel na dáždniky v mojich rukách: „Ukážte, čo to máte, keď už ste tu.“

S iskrou nádeje som rýchlo vyložila na pult dáždnik a potom ďalší a ďalší. Opravár povedal ku každému, čo treba opraviť, či na to ešte má diely a koľko to bude stáť. A ja som len opakovala: „Áno, dobre, beriem, súhlasím.“
A tak sme sa zhodli, že tento svet na jedno použitie je naprd a dohodli sa, že pán opravár sedem z deviatich dáždnikov ešte opraví. Zvyšné dva dáždniky vylúčil ako veľmi nekvalitné, jednorazové, pri ktorých sa oprava neoplatí a odporučil ich vyhodiť do koša (pre nás to v preklade znamená „inak kreatívne využiť“). Toto sú ony:

Ako dobre, že aj tam, kde všetko zlyhá, sa dvaja ľudia rovnakého zmýšľania môžu vždy dohodnúť a rozhodnúť sa, že to urobia inak.

Dozvedeli sme sa, že...
• Najkvalitnejšie sú staré dáždniky slovenskej a českej výroby, ktoré boli vyrobené z ocele. Boli síce ťažšie, ale vydržali nápor vetra.
• Lacné skladacie dáždniky majú zvyčajne slabú hliníkovú kostru, ktorá sa veľmi ľahko zlomí. Oprava v takomto prípade vyjde drahšie než kúpa samotného nekvalitného dáždnika, a navyše i po oprave bude mať dáždnik tendenciu sa rýchlo zase zlomiť. Toto platí aj pre väčšinu reklamných dáždnikov, keďže ich firmy rozdávajú zadarmo, a tak si dávajú potlačiť svojím logom tie najlacnejšie dáždniky.
• Plátno na dáždnikoch sa dnes už nevymieňa. Pred 20 rokmi to bolo možné, lebo naši výrobcovia ponúkali hotové plátna na výmenu. Dnes už nič také nie je dostupné a ušiť nové plátno je cenovo nevýhodné kvôli veľkej spotrebe látky.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------
EKOnomické okienko
Opravou sme si vrátili do užívania 7 kvalitných dáždnikov. Každý dáždnik bol poškodený iným spôsobom a v inom rozsahu, takže cena opravy nebola u všetkých totožná, ale v priemere vychádzala na 5 až 6 eur. Spolu sme za opravu zaplatili 40 eur.
Cena nového dáždnika tejto kvality bola pánom opravárom odhadnutá na 20 až 30 eur.
Za 7 funkčných dáždnikov sme teda zaplatili 40 eur namiesto 140 až 210 eur, a tak sme ušetrili 100 až 170 eur.
A hlavne, ušetrili sme životné prostredie.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------

Tu je ukážka našich opravených dáždnikov:

A čo vy na to? Dáte svojim pokazeným dáždnikom druhú šancu? Pohľadáte opravára vo vašom okolí? Zainvestujete do ich opravy?