Zlatisté lúče slnka sa predierajú pomedzi majestátne vrcholce Karpát, vtáčiky spievajú svoju rannú pieseň a ja si vychutnávam ten čerstvý vzduch, ktorý bol kedysi pre mňa taký samozrejmý. Ošúchaný drevený plot, malá chalúpka a mohutná stará lipa – tam vyrástlo jedno modrooké dievčatko s vrkočmi a ten malý kúsok zeme nazývalo svojím domovom.

Zatvorím oči a vnáram sa hlboko do spomienok. Na drevenej lavičke pred domčekom sedáva babička, cez otvorené okno sa rozlieha omamná vôňa maminých čerstvo upečených buchiet a na hojdačke upevnenej v náručí starej lipy malé modrooké dievčatko sníva svoj bezstarostný detský sen.

Letný vánok mi rozfúka vlasy a ja precitám. Ako ten čas všetko zmenil. Dnes už na lavičke pred domčekom nikto nesedáva a v rodnej chalúpke už nikto buchty nepečie. Nový moderný dom na predmestí je miesto, ktoré teraz nazývam môj domov a kde v náručí modrookej mladej ženy jedno voňavé bábätko sníva svoj krásny sen...