Milé sashenky a sashovia :)

ubehol už dlhší čas, odkedy som posledný žurnál napísala, a tak ma napadlo, že sa k vám skúsim aj touto cestou trochu priblížiť. Veľa sa v mojom svete za posledný rok zmenilo. Zo šesťročnej rodičovskej "dovolenky" som vhupsla naspäť do regulérneho zamestnania, deti rýchlo narástli (už máme len jedného škôlkára, aj to sa od septembra zmení) a ja sa akosi potrebujem navracať do toho nevinného detského sveta.

A tak som začala šiť hračky. Prvé nesmelé pokusy sa povaľujú u nás v domácnosti, niektoré ďalšie kúsky som rozdala kamoškám a ich deťom. Celkom ma to pohltilo. Po ceste z práce teda vymýšľam, aký ďalší kúsok vyparatím, ako ho ušijem, ako oblečiem. Každú jednu hračku alebo bábiku premyslím od začiatku celkom nanovo, lebo mám skutočne lepší pocit, keď je každá jedinečná. Čo by to bolo za nudný a hrozivý svet, keby sme boli všetci rovnakí?

A tak je každá iná,  každej som s láskou vdýchla život. Niekedy sa naozaj cítim ako strojca nového života a predstavujem si dieťa, ktoré sa možno niekedy v blízkej budúcnosti s novým tvorom skamaráti. Predstavujem si, ako s ním ide spať do postieľky, ako ho objíma, keď je mu smutno a ako s ním tancuje, keď je mu veselo.

Ako napr. Nene. Túto bábiku som pôvodne ušila do mojej ponuky, ale Elo (náš najmladší) sa s Nene tak rýchlo skamošil, že sme si ju museli adoptovať. Chodí s ňou spávať do postele, drží sa s ňou za ruku a dokonca si už aj dali pusu :) Skrátka regulérna láska.

A práve preto ma tvorba hračiek priťahuje čím ďalej viac. Je trochu spojená s mystériom oživenia a trochu s fantáziou a nevinnosťou detského sveta. Toho sveta, do ktorého sme my dospelí už stratili prístup, ale občas je nám dovolené tam aspoň nazrieť.