Sú medzi nami, hoci nepoznáme ich tváre. Sú možno mĺkvi a možno žijú navonok šedivé životy. Labyrint inšpirácie v ich mysliach však hýri farbami a vôňami. 

Každá odbočka vedie do ďalšej a ďalšej fascinujúcej uličky. Ak nastúpite tú cestu a necháte sa viesť, už nikdy sa nebudete chcieť z tých potuliek vrátiť. Vďaka svojej zručnosti dokážu bez väčších ťažkostí zhmotniť svoje odvážne nápady vo fantastické objekty a nachádzajú v tejto činnosti aj istú tichú radosť. Bezduchý a nič nehovoriaci materiál premenia na originál. Maľby. Kresby. Textilné výtvory. Hlinené dielka. Drevené sochy, veľké i malé.

My väčšinou vidíme k dokonalosti dotiahnutý produkt. Za každým z nich však stojí tvorca, jeho nápad a jeho šikovné ruky. A za každým tvorcom je nejaký príbeh. Možno obyčajný a možno neuveriteľný. Ten príbeh dáva každej veci neopakovateľnú atmosféru a neuchopiteľné čaro, cez ktoré sa nám prihovára. Chce byť tým čarovným kúskom, ktorý hľadáme do mozaiky svojho vlastného života. Bez príbehov sú veci len mŕtvymi objektmi...

Drevený koník, kocky, hrad pre princeznú či obyčajná gumipuška. Tradičná drevená hračka si už dávno získala svoje miesto v srdciach detí a ich rodičov, obzvlášť v dnešnej dobe, keď sa snažíme vyhýbať nebezpečným plastom a zoznamovať deti s prírodnými materiálmi. Na túto cestu nastúpil aj rezbár Ladislav Kurnota. Vo svojom živote zažil situácie, ktoré by dostali na kolená kohokoľvek z nás. Prespával v aute po tom, čo prišiel o strechu nad hlavou, dvakrát začínal odznova. Vďaka súdržnej rodine a svojej nespornej zručnosti dnes teší svojimi hračkami a drevenými výtvormi mnohých zákazníkov a ich deti. Nech je jeho príbeh povzbudením pre všetkých, ktorí denne hľadajú odvahu žiť svoj život podľa vlastných predstáv a v radosti z vlastnej tvorby :).

O ŽIVOTE

• Váš život nebol vždy jednoduchý. Po zdravotných problémoch bolo pre Vás ťažké nájsť si prácu, v istom období ste prišli o bývanie, vychovávate dcéru Lesanku postihnutú autizmom. Mnohých ľudí zlomia aj menšie životné prekážky. Prečo ste sa nikdy nevzdali?

Nemohol som to vzdať. Už len kvôli tomu, že prvé manželstvo mi síce nevyšlo, ale to druhé bolo už požehnané, aj keď bez kňaza. Narodilo sa nám z lásky deväť detí a ako otec rodiny som spolu s manželkou prebral veľkú zodpovednosť za ich výchovu. Snažili sme sa ich viesť k zodpovednosti, úcte k ostatným ľuďom a dať im vzdelanie, ktoré aj niečo stojí. Nemohol som to vzdať, musel som ísť ďalej kvoli rodine, ktorá ma v tomto veľmi podporovala.

• Ste otcom ôsmich dcér a syna, máte aj vnúčatá. Dcéra Laura sa práci s drevom venuje tiež. Budete trvať na tom, aby aj ostatné deti robili s drevom, aby ste im mohli odovzdať svoje remeslo?

Dcéry mám šikovné, vedia pracovať s drevom, ale nebudem ich nútiť, aby prebrali moje remeslo. Dnes je iná doba. Staršie dcéry majú už svoje rodiny. Človek, ktorý sa chce venovať nejakému remeslu, musí mať k nemu vzťah, musí ho baviť. Pomáhajú mi, ale za srdce to zatiaľ chytilo Lauru, ktorá študovala maliarstvo a prešla na odbor hračiek, čo ju veľmi baví.

• Čím by sa chcel stať Váš syn?

Syn chce ísť po skončení školy za kuchára.

• Ženy často riešia dilemu, ako skĺbiť svoju prácu s výchovou detí a rodinným životom. Ako je to u Vás? Ako sa venujete svojim dcéram a synovi? Pomáhajú Vám v dielni v rámci pomoci v domácnosti alebo z vlastného záujmu?

Odmala sme učili deti k samostatnosti, vedeli sa samé zapojiť do rôznej činnosti. Úloha výchovy pripadla manželke, ale keď som skončil v dielni, spoločne sme sa starali o deti.

• Máte popri práci v dielni aj nejaký voľný čas? Ako ho trávite?

Ako sa to vezme. V dielni začínam okolo pol deviatej a tam čas ide tak rýchlo, že sa ani nenazdám a je aj desať hodín večer. Okolo pol ôsmej si spolu zahráme žolíka a popri tom sa porozprávame o prípadných problémoch. Je to taká siesta na odreagovanie sa.

O TVORBE

• Ste vyučený obrábač kovov, otec Vás naučil práci s drevom a Váš niekdajší koníček Vás dnes živí. Aké ďalšie remeselné techniky ovládate?

Okrem hračiek robím aj sústruženie, rezbárčinu, vyrábam obrazy vypaľované plameňom.

• Čím ste chceli byť ako dieťa?

Kaskadérom.

• Aká bola Vaša najobľúbenejšia hračka (ak si to pamätáte)? Po akej ste túžili ale nikdy ste ju nedostali?

Vodný čln na diaľkové ovládanie.

• Dnešné hračkárstva sú plné hračiek od výmyslu sveta. Aké vlastnosti by mala podľa Vás spĺňať dobrá hračka pre dieťa?

Nemala by byť toxická a zdraviu škodlivá, teda bez alergénov.

• Prečo myslíte, že sa dnes mnohí ľudia vracajú ku tradičným dreveným hračkám?

Myslím, že ide o to, že sa ľudia z médií dozvedajú o škodlivosti dovážaných hračiek, najmä tých z Číny.

• Prostredníctvom hračky sa deti zoznamujú so svetom, skúmajú ho. Psychológ hovorí, že každý chlapec by mal mať drevené kocky. Čo ešte by mala obsahovať „výbava“ pre trojročného chlapca z Vášho sortimentu?

Podľa mňa niečo na kolieskach. Aby sa hračka nedala rozobrať, dieťa malo aj možnosť pohybu, mohlo za tým utekať a rozvíjalo motoriku rúk alebo nôh.

• Hrávali sa Vaše deti s Vašimi hračkami, alebo je to u Vás ako v tom prísloví, že obuvníkove deti chodia bosé?

Oni boli prvé, ktoré moje hračky testovali a práve kvoli nim sa to celé začalo. Svoje prvé hračky majú dodnes a pribúdajú aj ďalšie.

• Svoje hračky vyrábate zo smrekového dreva. Prečo práve tento druh?

V prvom rade preto, že je ho v našom regióne dostatok. Je cenovo dostupné a teda aj výrobky z neho môžu byť cenovo prístupné. Okrem toho je toto drevo samo o sebe voňavé, má krásne letokruhy, netreba ho maľovať, lebo po opracovaní sa ukáže jeho skutočné čaro.

• Svoje hračky nefarbíte, používate výlučne prírodné drevo. Prečo?

Snažím sa v prvom rade potešiť detičky, ktoré nemôžu mať nejakú hračku len preto, že sú na niečo alergické, ako rôzne farby, laky. Nemôžu mať niečo, čo by chceli a tak som sa rozhodol, že pôjdem ekologickou cestou a budem robiť výlučne hračky z čistého dreva.

• Ako dlho trvá vyrobiť napríklad dreveného koníka?

Po všetkých vychytávkach, na ktoré som praxou prišiel, ako si čo uľahčiť a zjednodušiť mi trvá vyrobiť pravého koníka na podstavci asi 12-25 minút, podľa toho, aký je zložitý.

• Vaše hračky sú technicky prepracované do posledného detailu. Kto Vám vyrába nákresy, ako hračka vzniká?

Všetko si robím sám.

• Vo svojom sortimente máte vraj okolo 500 druhov výrobkov. Robievate aj hračky na želanie?

Pravdaže, pokiaľ je to v mojich silách. Vyrábam hračky tiež podľa fotografií - rôzne autá, motorky a podobne.

• Ktorý je Váš najobľúbenejší model/výrobok?

Panáčik z dreva Pinocchio, ktorý má vlastne všetko na svedomí. Vyrobil som takého pre moje dcéry a ony ho prihlásili do súťaže. Vyhral prvú cenu spomedzi 1.000 ďalších hračiek a práve vtedy som dostal vnuknutie ísť touto cestou.

• Ktorý je Váš najpredávanejší výrobok?

Katapult.

• Ktorý je Váš najkomplikovanejší výrobok?

Pinocchio.

• Na ktorý výrobok ste najviac hrdý?

Práve na Pinocchia.

O PODNIKANÍ

• Koľko času trávite denne v dielni?

Asi 20 hodín. Občas vypnem, pospím, ale inak som stále v dielni.

• Ako dlho Vám trvalo, kým ste so svojimi výrobkami prerazili? Bola vaša cesta priamočiara, bez neúspechov?

Mal som úspech už od začiatku. Začiatky nebývajú jednoduché, no človek si musí veriť, že raz sa to podarí.

• Pomohol Vám niekto so vstupnou investíciou, alebo ste si dielňu vybudovali pomaly, postupne a sám?

Dostal som príspevok OUPSVaR.

• Vyrábate všetky komponenty pre hračky sám, alebo máte okrem dcéry nejakých zamestnancov, prípadne dodávateľov polotovarov? (okrem dreva ako materiálu)

Nie, trápime sa spolu s dcérou.

• Čo Vás motivovalo v obdobiach, keď sa Vám nedarilo podľa predstáv?

Nevzdať sa, ísť ďalej a stále na sebe pracovať.

• Mnohí ľudia sa snažia preraziť s ručnou tvorbou. Sú však plní pochybností, sklamaní z prvých neúspechov, ich očakávania sú nereálne, nevedia, ako svoju prácu financovať. Čo by ste im poradili?

Je to ťažké. Ak je človek v niečom dobrý, musí v tom pokračovať. Treba však aj z niečoho žiť. Jediným riešením je nájsť si stále zamestnanie, ale po práci, vo voľnom čase sa treba snažiť ďalej. Verím, že na každého sa šťastie usmeje.

• Svoje hračky nielen predávate, ale ich aj venujete na dobročinné účely. Podporili ste napr. Dobrý obchod nadácie Pontis na www.sashe.sk, bystrickú onkológiu. Čo Vás k tomu viedlo?

Staré a múdre „daruj a budeš obdarovaný“. V dnešnej dobe nie je problém vyrobiť, ale predať. Ovládla nás chudoba, ľudia sa často dostávajú do existenčnej núdze, rodina nie je dostatočne chránená, mnohí nežijú dôstojným a kultúrnym životom. Veľmi dobre viem, čo je to darovať, ono sa to stonásobne vždy vráti.

• Mali ste niekedy pocit, že už nemáte čo nové vytvoriť, že Vám došla inšpirácia?

Nie, stále robíme niečo nové, vždy je robota.

• Myslíte si, že je dôležité mať podporu rodiny, ak sa človek venuje podnikaniu?

Určite áno.

• Máte nejaký nesplnený sen?

Ani nie, všetko mi vyšlo.

• Je niečo, čo v živote ľutujete, alebo by ste urobili inak?

Asi nie. Každý je strojcom svojho šťastia. Všetko je tak ako má byť.

27.11.2018

...a takto sa končí jeden príbeh. Neopatrnosť? Ľudská zloba?