"... no, čo ja viem... nie je to žiaden severský minimalizmus, skôr trochu gýč. Ale tie zlaté časti by sa dali zo ziskom predať..." pomyslel si zrejme neznámy priekupník, keď na blšáku, kdesi na americkom stredozápade, kupoval tú vecičku, podobnú vajcu. Zámer rozobrať ju, speňažiť, čo sa dá a zvyšok zlikvidovať sa mu nepodaril, kupcovi sa cena zdala premrštená. Nechal si ju teda. Jedného dňa, niekedy v roku 2014, však naťukal do vyhľadávača okrem slova "vajce" aj "Vacheron a Constantin", ktoré objavil na hodinkách vo vnútri toho "objektu" a začítal sa na internete do akéhosi staršieho článku denníka The Telegraph. Vtom spozornel. Našťastie. Inak by zrejme veľmi ľutoval, že sa pripravil o dvadsať miliónov libier. Tá lesklá vecička s dámskymi hodinkami zo švajčiarskej dielne Vacheron & Constantin vo vnútri nebola ničím iným, ako veľkonočným vajcom zo zbierky klenotov ruskej cárskej rodiny Romanovcov, ktoré v roku 1887 vytvoril Carl Fabergé pre manželku cára Alexandra III., Máriu Fjodorovnu. Jedným z tých, ktoré sa považovali za nenávratne stratené...

Fabergého vajíčka nie sú len také obyčajné veľkonočné dekorácie. Ide o kolekciu klenotov v tvare veľkonočného vajíčka, ktorých autorom je ruský klenotník Carl Fabergé (1846 - 1920). Vznikali v jeho rodinnej petrohradskej dielni v rokoch 1885 – 1917 a možno by sme ich mohli prirovnať ku „kinderkám“ pre dospelých a majetných. 

Vajíčka boli vyrobené zo zlata, platiny i striebra a zdobené tými najvzácnejšími kameňmi. Dali sa otvárať a obsahovali rôzne prepracované a tiež rozoberateľné miniatúry. Sú považované za najvzácnejšie skvosty svetového umenia pre svoje detailné vyhotovenie, technické riešenie a použité materiály a tiež celosvetovo uznávané symboly luxusu a najvyššieho klenotníckeho umenia. Väčšina z nich vznikla priamo na zákazku ruskej cárskej rodiny, ďalšie boli vyrobené na objednávku bohatých príslušníkov šľachty v túžbe vyrovnať sa cárom. Zrejme aj z tohto dôvodu sa autori prameňov pri uvádzaní počtu exemplárov rozchádzajú.

Prvé takéto vajce daroval Alexander III. svojej manželke, dánskej princeznej Dagmar (ktorá prijala meno Mária Fjodorovna) v roku 1885. Veľká noc bola v Rusku v 19. storočí považovaná za najvýznamnejší sviatok. Cár chcel svojej manželke darovať niečo, čo by rozptýlilo jej obavy v dôsledku atentátov na pomerne neobľúbenú cársku rodinu a vajce jej malo pripomínať podobné, ktoré cárovná poznala z čias svojho detstva, prežitého v Dánsku. To bolo vyrobené zo slonoviny a vnútri ukrývalo prsteň. Fabergé, resp. zamestnanci jeho dielne (nakoľko on údajne nikdy ani jeden z exemplárov vlastnoručne nevyrobil), vytvorili podľa cárovho detailného návrhu vajce, zvonku pokryté bielym smaltom a zvnútra zlaté. Vo vnútri sa skrývalo neobyčajné prekvapenie - zlatá sliepočka, ukrytá v zlatom žĺtku s matným povrchom. Sliepka mala rubínové oči a vo svojom vnútri miniatúru cárskej koruny a malé rubínové vajíčko, ktoré bolo možné nosiť aj ako prívesok. (Koruna i prívesok sú dnes považované za stratené.)

Cárovnej sa darček zapáčil natoľko, že cár založil každoročnú, 32 rokov trvajúcu tradíciu darovania drahých veľkonočných vajíčok (okrem rokov 1904 a 1905, v čase trvania vojny s Japonskom), Fabergému udelil titul dvorného klenotníka a od roku 1887 mu ponechal voľnosť v tvorbe, pričom jedinou podmienkou bolo vytvoriť neopakovateľné prekvapenie. Na každom z vajíčok pracovala Fabergého dielňa celý rok v prísnej tajnosti. Fabergé ako autor dizajnu sa inšpiroval výročiami, úspechmi a udalosťami zo života cárskej rodiny. Tradíciu obdarúvania zlatými vajíčkami neskôr prevzal aj Alexandrov syn a následník trónu Nikolaj II., ktorý dával vyrobiť vajíčka dve – pre svoju matku i pre svoju manželku. Keby nedošlo k revolúcii r. 1917, zrejme by jeden z najlepších klenotníkov svojej doby vyrobil viac, než len čosi vyše 50 neobyčajných vajíčok s prekvapením...
Vajíčka boli z roka na rok prepracovanejšie. Fabergé sa každým vajíčkom prekonával - okrem klasických prekvapení, akými boli kvetinové motívy, vytvoril aj vajíčka, v ktorých sa ukrývali dokonalé a funkčné miniatúry. Ikony svätých, portréty ruskej cárskej rodiny, mechanické hračky, hodinky, loď, lokomotíva, korunovačný koč, súčasti manikúry (stratené), stavby...    

Ruská revolúcia sa s cárskou rodinou krvavo porátala. Väčšina ich pokladov bola roztavená, ale Fabergého diela boli ušetrené. V roku 1930 bolo 14 cárskych veľkonočných vajíčok predaných.

Po smrti cára Nikolaja a jeho rodiny Fabergé odchádza posledným diplomatickým vlakom do Nemecka, zvyšok jeho rodiny odchádza do Fínska. Fabergé, verný cárovi a otrasený tragédiou panovníckej rodiny, nenachádza útechu. Rodina sa po čase znovu stretáva vo Švajčiarsku. Zlomený Fabergé však v roku 1920 umiera. Pôvodnú klenotnícku slávu sa Fabergého synom už nepodarilo obnoviť a preto predali práva na používanie svojho mena.

Z vyše päťdesiatky nádherných vajíčok sa zachovalo štyridsaťsedem. Desať je uložených v kremeľskej klenotnici, ostatné sú v súkromných zbierkach. K ich majiteľom patria napríklad kráľovná Alžbeta II., švédsky kráľ Carl Gustav, jedno vlastnil i Michael Jackson.

Fabergé bol nielen zlatníkom, ale hlavne vášnivým podnikateľom. Nebol zrejme majstrom svojho remesla, nakoľko existujú domnienky, že legendárne artefakty nevyrobil vlastnými rukami, bol však vizionárom a dizajnérom. Jeho firma, Dom Fabergé, bola 5 - poschodovou budovou, v ktorej zamestnával viac ako 500 remeselníkov a dizajnérov, s pobočkami v ďalších mestách. Zamestnával tých najlepších majstrov z celého sveta, ktorých ubytovával vo svojom dome. Podľa slov najstaršieho Fabergého syna pracovali jeho zamestnanci nadčas aj celý rok. Nikomu to však neprekážalo, nakoľko nadčasy boli dobre platené. Značka Fabergé párkrát zmenila majiteľa. V roku 2007 sa dostala do rúk investorov a spolu s potomkami Carla Fabergého pracujú na obnovení slávy jeho klenotníckeho umenia. V roku 2015 vzniklo v obnovenej dielni prvé Fabergé vajíčko po takmer sto rokoch od vytvorenia toho posledného pre cársku rodinu. Je z bieleho a žltého zlata a jeho výzdoba zahŕňa 3300 diamantov, 139 perál, a vnútri ukrýva šedú perlu. Vytvoriť toto dielo trvalo dvadsiatim zlatníkom 18 mesiacov...

Obrázky:

1. Mária Fjodorovna, manželka cára Alexandra III. a stratené vajíčko s hodinkami

2. Carl Fabergé (1846 - 1920)

3. ukážka vajíčok: Tsarevich Egg (1912), vnútri podobizeň mladého cároviča Alexeja

                              Diamond Trellis (1892), vnútri mechanická figúrka slona

4. Prvé vajíčko z dielne Fabergé so zlatou sliepkou (1885)

5. Imperial Coronation Egg (1887) - vajíčko vytvorené pri príležitosti výročia korunovácie cára Nikolaja II. a jeho manželky Alexandry, vnútri funkčná miniatúra korunovačného koča

6. Cár Nikolaj II. s rodinou

7. Logo firmy Fabergé

8. Fabergé vajíčko z obnovenej produkcie (2015) so šedou perlou

Zdroje:

https://alchetron.com/Peter-Carl-Faberge-1179736-W

http://www.britannica.com/biography/Peter-Carl-Faberge

http://www.faberge.com/news/49_imperial-eggs.aspx

http://www.jewellerymasterpiece.com/en/jewellery/faberge-pearl-egg-begins-new-faberge-story

http://www.telegraph.co.uk/culture/art/art-news/10706025/The-20m-Faberge-egg-that-was-almost-sold-for-scrap.html

http://www.rbth.com/multimedia/pictures/2016/05/17/romanov-family-now-in-color_593511