167 lajkov / 3427x zobrazený
"Takže nikto? V poriadku, aj tak sa dá. Desana, vy môžete ísť domov, nakoľko ten ťahák nebol písaný atramentom a písmo sa podobá skôr na klinové ako na to vaše, ostatní budú po škole dovtedy, kým sa neprihlási autor. A radím vám, rozhodujte sa rýchlo, súdruhovi riaditeľovi ide o piatej posledný autobus..."
....
Keď sa na ZŠ skončilo obdobie povinného písania plniacim perom, čo mnohí uvítali a považovali za isté priblíženie sa dospelosti, zistila som, že prepisovačkou písať vôbec neviem. Chýbala mi možnosť sa s písmom vyhrať a nepresvedčila ma ani dlhšia trvanlivosť tuhy v porovnaní so zásobníkom na atrament. Farebné prepisovačky, perá s lodičkou plávajúcou hore a dole v stredovej časti ma vôbec nelákali a tak som písala vždy plniacim. Svoju techniku som vytríbila natoľko, že moje poznámky, ba i písomky boli spolužiakmi vyhľadávané kvoli čitateľnosti a zrozumiteľnosti zápisu a všetky preukazy SČK, SZM a ZVÄZARMu na našej škole boli v istom období mojim dielom. Tvrdohlavé používanie atramentového pera ma raz zachránilo od hrozby dvojky z chovania, keď sa na chodbe pred našou triedou našiel ťahák k simulovanej maturitnej písomke z matematiky a učiteľovi logicky vyšlo, že podľa použitého pera nebudem autorom ja.
Plniace pero som ocenila aj neskôr, na prednáškach na VŠ. Mnohí z tých, čo študovali v dobe bez tabletov, mobilov a aplikácie Candy Crush Saga poznajú ten nutkavý pocit tráviť čas na niektorých "menej inšpiratívnych zamestnaniach" čmariganím abstraktných obrazcov po okrajoch poznámkových zošitov, zatiaľ čo sa vyučujúci snaží so svojimi zverencami zdieľať vášeň pre modely riadenia, historickú gramatiku niektorého z jazykov či dialektiku metafyziky. Plniace pero mi v týchto časoch poskytovalo nevídané možnosti pilovania detailov, vymýšľanie variácií i tieňovanie všetkých tých artefaktov na okrajoch mojich poznámok. Schodíky, vagóniky, trojuholníky a sústredné štvorce sa mi vyhýbali. Časom som sa dopracovala k akémusi "bylinkovému vzoru", alebo, ako to ktosi nazval, štýlu zvanému "rozsypaný čaj":). Drobné tvary pripomínali lístky kvetov, jednotlivé lupienky, kvapky rosy, kostrnky a stonky... Zošity tých nudnejších predmetov často pôsobili ako... modrotlač? :)
Obdobie nástupu práce s počítačom a ústup od nadmerného poznámkovania znamenal aj odsunutie čarbaničiek do úzadia. Aj pomer síl sa zmenil. Zrazu som bola nútená tráviť viac času pred tabuľou ja. Začala som sa obmedzovať už len na osnovu prednášky, podpis na potrebné dokumenty či do indexov. Do zošitov a určite aj na ich okraje písali iní. Modrý atrament nahradila biela krieda a červená ceruza. Moje bordové plniace pero so zlatým vrchnákom ma verne sprevádzalo i týmto obdobím a potichu čakalo na svoju príležitosť. Vedelo lepšie ako ja, že príde...
Prišla. Na festivale v Texase. Pred Veľkou nocou nás, zahraničných stážistov, zobrali naši tútori na festival krajanov, kde sa maľovali kraslice a bolo treba vymyslieť niečo originálne. Nečakali sme takúto výzvu, no dostala som nápad. Neužitočné čarbanice v spojení s kačacími výduvkami zožali úspech :).
Svoj nápad som sa rozhodla používať pri zdobení kraslíc i naďalej, akurát som atramentové pero vymenila za iné, stálofarebné médium. Každé z vajíčok je neopakovateľné a hoci je proces maľovania náročný na trpezlivosť a čas, výsledkom je (pre mňa) zhmotnená spomienka. Motív z okrajov zošitov už nezapadá prachom kdesi v pivnici a moje bordové plniace pero ma snáď už amnestovalo za to, že tento žurnál píšem na počítači... :)
Ulož medzi obľúbených
Kontaktovať predajcu
