Keď som v decembri zbierala prostriedky na knihu, dostávala som aj prečudesné reakcie. Vraj, či bude kniha zo zlata, keď toľko bude stáť. Voľakedy by moje hádajúce sa ego vybuchlo. Ale ono je je vlastne pravda. Tá kniha má cenu zlata, aj keď mne je zlato ukradnuté. Nemá srdce. Je to len chladný kov. Kniha má pomáhať. V prvom rade pomohla mne sa postaviť na duševné nohy. A ...a ak pomôže čo len jednej osobe, tak ju zlatom nevyvážite. Dnes mi poslala dcéra jednej maminky takúto fotku. O maminke sme spoločne cez mesenger napísali jej príbeh. V podstate celá kniha a jej príbehy vznikali virtuálne a som hrdá, že sme to spoločne dali. Maminka je svetová baba. Jej vyjadrenia, aj tak som pekná, aj keď mám hubu nakrivo a nečítaj mi tú knihu, ja si ju prečítam sama...je úžasná. A ja sa cítim ako jesenná koruna stromov, celá zo zlata.