Moje Zuby na kari majú v živote reálne pokračovanie. Ten jeden zub, zirkonový, drahý, krásny si povedal, že u mňa nebude. Včera som oň došla. Vyrába sa druhý. Prosila som zubára o čierny, ten dočasný. On by to nebol zlý nápad, síce tam je, ale ľudia si na mňa zvyknú akoby som tam mala prázdno. Keby aj ten protestoval. A čo, veď ide Helovín. Joj, ešteže prsia nemám umelé, tie vymieňať hore dole... Ale, možno raz budeme mať ráno v šatníku skriňu na jednotky, trojky, sedmičky. A podľa nálady si ich šupneme. A zuby tak isto, raz veľké, raz malé, zlaté, raz žiadne. Aj mozgy. Vlastne, tie by stačili veľké. A egá, tie zas malé... Veľké už v šatníkoch máme. Aj protézy na ego, bez ega ani krok. A ozaj, včera som tam zahliadla aj známeho repera. A bol veľmi skromný. Ten už pochopil, otočil sa na mňa a ukázal zuby. Úplne čierne. Knižku zuby na kari ešte kúpite. Ak už náhodou nemáte aj hlavu preplnenú. Ja mám mozoček v dlani a srdce vraj XXL, dostala som nový tovar.