Včera som sa vrátila z ozdravovacieho pobytu v prírode. Umožnila mi ho majiteľka farmy v horách. Po cievnej mozgovej príhode to nie je prča. Nemohla som spávať, svrbelo ma bez zjavnej príčiny celé telo, koktala som, skákal mi krvný tlak a od doktorov som si vypočula verdikt, že je to z posttraumatického zážitku. A rozbieha sa depresia, čo je častý jav. Je pravda že ma hlava asi chráni, ale skoro nič si nepamätám. Fotografie mi nahrádzajú pamäť. Na farme som prvýkrát zažila pôrod ovečiek. A to hneď dvojnásobný. Moje nové čižmy boli pokrstené hnojom a ja som aj to vnímala pozitívne. V stajni bolo vďaka nemu teplúčko a ja som sa cítila ako v jasličkách. Magický, zázračný čas. Okrem toho som bola obklopená dvanástimi mačkami, tie sú liečiteľky, upokojujúce a veru po dvoch dňoch som spala už celú noc. Medzitým som piekla. Vianočky plné hrozienok a masla, bábovky z orechov a rumu... Možno si vravíte - och a čo. Lenže ja som prežila a po "príhode" vnímam oveľa viac vône, farby, vnímam ich ako dieťa, čo sa všetko učí a vidí veci prvý raz. V snehu som šliapala s nadšením a obdivovala vrzgot pod nohami a fialový nádych snehových vločiek. A poviem vám, občas si poskočím ako to jahniatko. Život je krásny.

PS: Potešilo by ma, ak by ste ma podporili pri vydaní knihy O mozgovej príhode, to je totižto môj ďalší cieľ:

https://www.hithit.com/sk/project/9077/kniha-prihoda-mozgovej-prihody